Andreas Christensen o svojich začiatkoch a otcovom vplyve

V deň, keď by mohol svoju krajinu prvýkrát reprezentovať na majstrovstvách Európy, Andreas Christensen prezradí, ako sa do futbalu podľa vlastných slov zamiloval …

Naozaj si nepamätám dobu, keď futbal nebol súčasťou môjho života. Začal som, keď som mal štyri roky, a môj otec založil miestny futbalový tím. Toto je pravdepodobne prvá spomienka na moje detstvo. Je to len futbal.

Môj otec bol profesionálny brankár v Dánsku. Keď Peter Schmeichel odišiel do Man United, Brøndby v skutočnosti kúpili môjho otca. Schmeichel odišiel a on prišiel.

Keď som sa narodil, prestal hrať. Hneď ako som sa narodil, odišiel do dôchodku, pretože chcel byť s rodinou. Takže som ho nevidel hrať, ale počul som príbehy a videl obrázky a zo svojej kariéry má veľa dresov.

Celý čas sme hrali spolu. Bývali sme pri zelenej ploche a bolo tam dosť veľa miesta, takže sme zobrali kúsok plotu a v jednom bode ho postavili o niečo vyššie, aby sme si vytvorili terč. Potom šiel do bránky a ja by som iba strieľal, takže sme spolu trávili nejaký čas tým, čo máme obaja radi – futbalom.

Moje rodné mesto sa volá Allerød . Je to asi 20 minút od Kodane a na druhej strane máme Hillerød, čo je tiež trochu väčšie mesto.
Boli sme teda uprostred dvoch miest a pláže sme mali tiež neďaleko. Išli sme na pláž a hádzali sme si s loptou vo vode.

Vždy som však miloval futbal. Brøndby bol môj obľúbený tím v Dánsku. Tam hral môj otec a my sme tam chodili dosť často na zápasy, keď som bol mladší.
Potom, ako som bol starší, som sa po tréningu stretol s priateľmi a išili sme sa pozrieť na futbal na štadión.
Brøndby bol najväčší klub, najmä v mojom okolí. Takže keď som mal 10 rokov a počul som, že chcú, aby som tam išiel a vyskúšali ma, bol som nadšený.
Bola to najlepšia vec, ktorú som v mojom veku mohol urobiť.

Začínal som ako útočník, veľa som dribloval, robil všetky možné triky a dával góly. Potom som prešiel do stredu poľa, kde som bol veľa na lopte a musel som byť dobrým technickým hráčom. Takže keď som sa stal obrancom, stále som vyvážal loptu až do stredu poľa.

Môj otec skončil s mojím trénovaním v Brøndby keď som mal 14 alebo 15 rokov, a mal som niekoľko ďalších trénerov, ale pamätám si najmä dvoch: Nils Nielsen a John Ranum.
Tí dvaja mali veľký vplyv na to, čo som robil. Prvý ma pretransformoval zo záložníka na stredného obrancu. Povedal, že na tejto pozícii to dotiahnem ďaleko, a to znamená veľa, pretože bez toho by som nebol tam, kde som dnes.
A druhý mal spôsob koučovania, ktorý bol pre mňa osobne skvelý.
Takže títo dvaja – a môj otec tiež – mi toho dali veľa a som im za to veľmi vďačný.

V tomto veku to pre mňa však nebolo vždy ľahké. Rok po tom, čo ma otec prestal trénovať, som nepodával výkony ako predtým, ma takmer vyhodili do druhého tímu.
Muselo to byť v čase keď som mal okolo 15 rokov. Mal som asi zlý rok a pýtal som sa seba: „Chcem v tom vlastne pokračovať?“

Je to práve ten okamih, keď si myslíte že to dopadne zle a pýtate sa : „Stojí to vôbec za to?“

Potom však máte skvelý zápas a zrazu začínate odznova a všetko ide rýchlo opačne.

Bolo to asi dva a pol roka predtým, ako som nastúpil do Chelsea, ale v tom čase som si nikdy nemyslel že dôjdem tak ďaleko. Len som vedel, že musím hrať futbal.

2679 komentářů

Zapojit se do diskuze

Pouze přihlášení uživatelé mohou přidávat nové komentáře.

Přihlašte se, anebo využijte jednu z nabízených metod pro založení uživatelského účtu.

Po kliknutí vám bude načtena neinteraktivní verze komentářů

V této verzi nedochází k automatickému zobrazování nových komentářů či informací o hodnocení ostatních uživatelů.

Doporučujeme povolit Javascript a používat interaktivní výpis.

Pokud se načtení nezdaří, tak stránku obnovte nebo pokračujte na neinteraktivní verzi.

Pouze přihlášení uživatelé mohou přidávat nové komentáře.

Přihlašte se, anebo využijte jednu z nabízených metod pro založení uživatelského účtu.

Celkem 2679 komentářů