Moje modré dni: Michael Duberry

V dnešnej časti rozhovoru, v ktorom sa pýtame bývalých hráčov Chelsea na ich spomienky z futbalu, si rozoberieme kariéru Michaela Duberryho. Talentovaný stredný obránca začal kariéru v tíme The Blues v roku 1993. Chelsea pomohol k zisku trofejí ako UEFA Super Cup (1998) a European Cup Winners Cup.

Povedz nám, ako si sa dostal k podpisu do Chelsea?

„Bol som na skúške v tíme Middlesex a odporučil ma Bob Osborn, manažér. Les Goldsmith bol skautom a on ma priviedol do Chelsea, konkrétne do Battersea Parku kde sme trénovali cez týždeň. Potom sa ma ujal Ted Davies, ktorý bol v tom čase vo vedení.“

Aké boli tvoje prvotné pocity z klubu?

„Keď som počas týždňa prišiel na tréning, stretal som tam hráčov ako Eddie Newton, Frank Sinclair, Andy Myers, ktorí vyzerali tak dospelo. Potom v lete som sa ocitol v šatni prvého týmu, čo bolo pre mňa prvý krát v tak veľkom klube a na obrovskom štadióne. Samozrejme, vtedy to bolo rozdielne ako dnes.“

Čo by si nám povedal o Stamford Bridge?

„East Stand je neuveriteľný. Nebol som vtedy na veľa štadiónoch. Najbližšie som to mal na White Hart Lane a tam som sa bol iba raz pozrieť na zápasy rezervy.“

Spomínaš na niejaké špeciálne zápasy s atmosférou?

„Hranie na Stamford Bridge bolo brilantné, hlavne Európske zápasy, pretože atmosféra bola vždy skvelá. Na vonkajších zápasoch boli fans veľmi hlučný takže si ich mohol stále počuť.
Pamätám si vonkajší zápas proti Newcastlu v FA Cupe v 1995. Zápas došiel až k penaltám. Atmosféra tejto noci bola brilantná. Pre mňa, ako mladého hráča, to bol niekedy pokus a omyl. Myslím si že fanúšikovia však videli že som do toho dával vždy všetko a mali tak so mnou trpezlivosť. Stále pokrikovali naše mená a to nám dodávalo dobrú energiu.“

Zo všetkých manažérov s ktorými si pracoval, kto mal na teba a tvoju kariéru najväčší vplyv?

„Glenn Hoddle mi vštiepil hodnoty a disciplínu, ktoré mi zostali počas celej kariéry. Gianluca Vialli bol úžasný. Mám ho rád. Keď sme hrali v Super Cupe proti Realu Madrid (1998), práve sme podpísali Marcela Desaillyho. Myslel som si že nebudem hrať, no počas tréningu v Monaku si ma na slovo zavolal Gianluca. Položil mi ruky na ramená, pousmial sa a spýtal sa ma prečo som taký nervózny. Potom povedal že som bol skvelý minulú sezónu, a vďaka mne ako súčasti tímu sme sa dostali tam kde sme teraz. Nakoniec som odohral celý zápas a Marcelo hral v zálohe. Vložil do mňa svoju dôveru.“




„Je skvelým taktikom a radšej kľudne rozpráva ako kričí. Dá vam feedback, ukáže vám videá, takže mu nemôžete klamať alebo niečo skrývať. Aj keď som odišiel práve pod jeho vedením, mal som k tomu dôvod. Boli tu ďalší hráči, ktorí hrali častejšie ako ja, a ja som chcel hrať čo najviac. Marcel a Frank Laboeuf hrali základ a ja som nechcel vyhrievať lavičku. Mohol sa mi postaviť do cesty, ale neurobil to. Stretol som ho na pohrebe Raya Wilkinsa a dal mi úprimné objatie.“

Bol niejaký tím alebo hráč proti ktorému si nerád nastupoval?

„Hráči ako Dwight Yorke, Andy Cole, Dennis Bergkamp alebo Ian Wright. V tú dobu hralo veľa skvelých svetových hráčov, a ja som len chcel pomôcť tímu a nebyť ich slabinou. Chcel som si získať ich rešpekt.“

A čo fanúšikovia súpera? Kde si zažil najlepšiu atmosféru?

„Páčil sa mi Old Trafford, tam bola vždy super atmosféra. Rád som hral na White Hart Lane, taktiež sa mi páčil starý Highbury.“




Ako sa s odstupom času pozeráš na pôsobenie v Chelsea? Keby si mohol urobil by si niečo inak?

„Som veľmi hrdý, nielen na to že som bol hráčom ktorý obliekal modrý dres, ale aj na to že som bol súčasťou víťazného tímu. Byť časťou tímu Chelsea, ktorá vyhrala Super Cup bolo niečo úžasné a na tieto časy si rád vzpomínam.
Ak by som mohol niečo zmeniť, bolo by to asi to, že by som viac na sebe pracoval. V mojej hlave som stále chcel byť kapitánom Chelsea. Kto vie či by sa to splnilo ak by som pracoval tvrdšie. Konečný výsledok by bol možno rovnaký, ale nič neľutujem.“

„Najťažšia vec je tá, keď je vám 22 a máte vyhrané dve veľké trofeje a myslíte si že to tak bude po celú vašu kariéru. Neuvedomujete si však aké ťažké je byť súčasťou úspešného tímu. Pamätám si ako po finále Cup Winners Cupu, Sparky (Mark Hughes) a Hitchy (Kevin Hitchcock) robili fotky na ihrisku a ja som si vravel čo to robia? Sparky bol vtedy už v niekoľkých finálových zápasoch a bol múdry. Považoval som to za samozrejmosť a to bola chyba. Na strávený čas v Chelsea som však hrdý a taktiež na spoluprácu s klubom.“

279 komentářů

reklama
Zapojit se do diskuze

Pouze přihlášení uživatelé mohou přidávat nové komentáře.

Přihlašte se, anebo využijte jednu z nabízených metod pro založení uživatelského účtu.

Po kliknutí vám bude načtena neinteraktivní verze komentářů

V této verzi nedochází k automatickému zobrazování nových komentářů či informací o hodnocení ostatních uživatelů.

Doporučujeme povolit Javascript a používat interaktivní výpis.

Pokud se načtení nezdaří, tak stránku obnovte nebo pokračujte na neinteraktivní verzi.

Pouze přihlášení uživatelé mohou přidávat nové komentáře.

Přihlašte se, anebo využijte jednu z nabízených metod pro založení uživatelského účtu.

Celkem 279 komentářů